|
Názov vedecký :
Stevia rebaudiana (Bertoni)
Hemsl.
Botanické zaradenie :
Astrovité - Asteraceae
Názov slovenský :
Stévia cukrová
Názov český :
Stevie cukrová
Názov anglický :
Candyleaf
|
Viacročná rastlina s koreňovým systémom rozloženým plytko pod povrchom
pôdy. Stonka dosahuje výšku 0,2 - 1 m, rozvetvuje sa. Koreňový systém so
spiacimi púčikmi ľahko vysychá z dôvodu plytkého zakoreňovania. V mladosti
sú stonky a listy husto ochlpené, neskôr je ochlpenie redšie. Listy sú
protistojné, svetlo až tmavo zelené, s čepeľou až 80 mm dlhou a až 35 mm
širokou, obvajčitou a v hornej časti výrazne vrúbkovanou. Úbory sú rozložené
v koncovej časti stonky a vetví a tvorí ich 3-5 obojpohlavných kvetov,
drobných, bielych až naružovelých a rúrkovitých. Plodom je drobná, tmavo
hnedá, ochlpená nažka, ukončená páperistým chocholcom. Hmotnosť tisíc semien
je 0,3 až 0,4 g. Semená rýchlo strácajú klíčivosť, ktorá je pomerne nízka
40 až 60%. Klíčivá schopnosť semien trvá 6 až 8 mesiacov.
Rastlina pochádza z hraničnej oblasti medzi Paraguajou a Brazíliou,
kde je rozšírená v nadmorskej výške od 200 do 600 metrov, často na blate
alebo brehoch vodných tokov, ale tiež v trávnatej pampe na tufoch. Je jednou
zo 150 druhov rodu Stevia, ovšem iba tento druh obsahuje sladké šťavy.
V súčastnosti sa hojne pestuje v Japonsku, v USA, v Rusku, v Bulharsku,
v SRN, ale aj na Slovensku v okolí Starej Ďaly. Vo vinohradníckych oblastiach,
napr. na Morave, je možné stéviu pestovať ako tradičnú papriku, so zberom
vňate v dvoch zberoch a výnosom okolo 4 t suchej hmoty z ha, a to pri obsahu
až 10% steviosidu.
Nároky na prostredie a rajonizácia pestovania
Teplomilná rastlina, náročná na vodný režim. V mieste pôvodného rozšírenia
(Paraguai, Brazília) rastie v oblastiach s ročným úhrnom zrážok 1000 mm
v nadmorskej výške 200 až 600 m. Klíči pri teplote 20 stupňov C, prevažne
na svetle. Pri teplote 8 stupňov C zastavuje rast nadzemnej fytomasy. Na
Slovensku má najvhodnejšie podmienky v hlinito-piesočnatých pôdach s regulovaným
obsahom humusových látok a nízkym obsahom živín, s pH 4,5-6,5, na nivných
a čiastočne zamokrených pôdach, okrajoch močarísk. Stévia má menšie nároky
na svetlo - je fotoperiodicky krátkodenná. V podmienkach krátkeho dňa s
vyššími teplotami kvitne a poskytuje vyššiu úrodu listov so zvýšeným obsahom
účinných látok. V podmienkach dlhého dňa nekvitne.
Technológia pestovania
Možnosti pestovania stévie na Slovensku sa skúmajú od roku 1991. Hlavnými
problémami introdukcie z pôvodných miest rozšírenia do pestovateľských
plôch strednej Európy sú veľmi nízka klíčivosť prirodzene opelených semien
a neschopnosť prezimovať. V podmienkach Slovenska sa môže sa môže stévia
pestovať ako jednoročná, alebo ako trváca v chránených priestoroch (skleník,
temperovaný fóliovník). Najvhodnejšie je zakladanie maloplošných porastov
výsadbou predpestovaných priesad so zakoreňených vrcholových odrezkov materskej
rastliny alebo z meristematických pletív. Potrebné množstvo priesad (800
až 1600 ks na 100 m štvorcových) sa na produkčnú plochu vysádza po uplynutí
nebezpečenstva jarných mrazov. Vysadené priesady je nutné pravidelne zavlažovať.
Maximum pôdnej vlahy kulminuje v júli až v auguste (200 mm zrážok).
Stéviová vňať - Herba stevii
Vňať sa zbiera v našich podmienkach zrezávaním cca 50 mm nad povrchom
pôdy pred príchodom mrazov. Suší sa v malých vrstvách na tienistom a vzdušnom
mieste. Pri použití umelého sušenia nesmie teplota presiahnúť 40 stupňov
C. Pomer zosušenia je 5:1. Úroda suchých listov je 1,0 - 2,0 t na hektár.
Stéviový list - Folium steviae rebaudianae
Častejšie sa zbiera iba samostatný list, ktorý sa po usušení vňate zdrhuje.
| O B S A H O V É
L Á T K Y : |
Najdôležitejšími obsahovými látkami rastliny sú diterpenoidné glykozidy
- steviosid (5,5 až 12,0% - hlavná účinná látka) s aglykónmi steviol, a
izosteviol. Ďalej obsahuje rebaudozid C (dulkozid B), rebaudozid A, B,
D, E, dulkozid A, steviolbizid, triterpény, labdánové diterpény, flavonoidy
quercetin, avicularin a guayaverin), triesloviony a steroly. Prítomné sú
i organické kyseliny - kávová a chlorogenová, deriváty kumarínu scopoletin
a umebellipheron.
Extrakt získaný z drogy označovaný ako celkový steviozid (biely,
kryštalický hygroskopický prášok) s hranicou sladivosti 0,002% je 140
až 300 krát sladší ako sacharóza (repný cukor), je netoxický, s minimálnou
kalorickou hodnotou, má konzervačný účinok, pri tepelnej úprave netmavne
a nepodlieha fermentácii.
Hlavné využitie drogy je potravinárske, pretože ústredné účinné látky sa
prakticky nevstrebávajú a ľudský organizmus sa k nim chová inertne. Je
preto vhodným sladidlom pre osoby s cukrovkou.
Známe je však aj liečivé využitie drogy, ktorá vykazuje pri vnútornom
a vonkajšom užívaní silný fytoncídny (antibakteriálny) účinok, takže je
možné drogu využiť aj k príprave kloktadla, k liečbe nehojacích sa rán,
vrátane bércových vredov. Má inhibičný účinok na niektoré kmene baktérii
spôsobujúcich zubný kaz. Pôsobí tiež močopudne.
Pre svoju vysokú mieru sladivosti a veľmi nízku kalorickú hodnotu sa
používa ako prírodné sladidlo vhodné pre ľudí s nadmernou hmotnosťou, pri
výrobe nízkokalorických nealkoholických nápojov a potravín.
VŇAŤ:
ZÁPAR: Pripravuje sa bežným spôsobom.
MOŽNOSTI KOMBINÁCIE S INÝMI DROGAMI:
Drogu je možné podávať samostatne, ako aj v najrôznejších kombináciach
čajových zmesí. Zvlášť vhodná je kombinácia v čajových zmesiach s nepríjemnou
chuťou, kde sa dajú drogou vylepšiť chuťové vlastnosti. Napríklad prostriedky
zo semien ginka dvojlaločného sú pre deti veľmi prospešné, ale chuťovo
odporné.
ŠPECIALITY:
Antimikrobiálne účinky vyniknú predovšetkým v kombinácii s repíkom,
tymiánom šalviou a listom pravého čajovníku.
POUŽITIE V HOMEOPATII:
V homeopatii sa droga nepoužíva.
Predávkovanie drogou prakticky nehrozí, pretože vo veľkých dávkach je sladkosť
odporná. Stévia je vhodná pre starých ľudí. Jej využitie pre celkom malé
deti a tehotné a kojace ženy je ešte predmetom výskumu, ale zdá sa, že
ani v tomto prípade pri rozumnom dávkovaní nehrozí žiadne nebezpečenstvo.
Copyright © TONY, 04/00